História cirkevného zboru Hodruša-Hámre

 

Vznik evanjelického cirkevného zboru v Hodruši sa datuje na začiatok reformácie, do prvej polovice 16. storočia. Prvým farárom bol Tomáš Fröhlich (Hilarius). Cirkevný zbor patril do tzv. Banskomestského seniorátu. V čase protireformácie, koncom 17. storočia, oficiálne zanikol. Miestni evanjelici sa však napriek vyhnaniu duchovných a učiteľov a konfiškácii svojich dvoch kostolov potajomky stretávali ďalej – v súkromných domácnostiach a lesoch. Tam sa vzdelávali v Božom slove a prijímali sviatosti. Cirkevný zbor bol obnovený po vydaní Tolerančného patentu – najprv ako filiálka Banskej Štiavnice, od r. 1824 ako samostatný zbor.

Staré gotické kostoly (kostol sv. Mikuláša pri ceste a kostol sv. Petra a Pavla na Frauenbergu) zostali rímskokatolíckej cirkvi. Súčasné evanjelické kostoly (v Banskej Hodruši a v Kopaniciach) boli postavené neskôr.

Kostol v Hodruši začali stavať v roku 1842 a posvätený bol 7. septembra 1845. Stavba stála 7000 zlatých. Posviacku vykonal superintendent banského dištriktu Ján Seberíni spolu s duchovnými Pavlom Makonym, Samuelom Holubym, Gustávom Seberínim a miestnym farárom Jánom Weigelom. Interiér zdobí klasicistický inventár, z toho hlavne oltár s obrazom ukrižovania Krista a osemregistrový organ od Karola Kyseľa.

Kostol na Kopaniciach stojí od roku 1858. Stavba stála 1200 zlatých a dobrovoľnícku prácu v rovnakej hodnote. Interiér zdobia dva oltárne obrazy – pôvodný (Ukrižovanie Krista) visiaci na stene pod emporou pri východe z kostola a súčasný oltárny obraz (Kristus v záhrade Getsemane) z roku 1916 od Karola Dodeka. Kostol je od roku 1997 kultúrnou pamiatkou a zásluhou rodín Buštorovej, Šturákovej, Trenčanovej a Brestenskej nedávno prešiel kompletnou rekonštrukciou. Tieto rodiny sa oň aj naďalej vzorne starajú.

Cirkevný zbor značne poškodili neslobodné roky totality ako aj zánik pracovných príležitostí a s tým spojený odliv obyvateľstva. Cirkevný zbor je už niekoľko desaťročí administrovaný farským úradom v Banskej Štiavnici. Štiavnickí farári sa snažia – hoci v obmedzenej miere, ale čo im sily stačia – zabezpečiť pastoráciu územia cirkevného zboru, ktoré je veľmi rozsiahle.


  • Zdroj

    Spracované podľa poznámok pána Šturáka, kronikára cirkevného zboru a nasledovných publikácií:

    KRCHŇAVÝ, M. – PRIESOL, V.: História sakrálnych objektov v obci Hodruša – Hámre. 1. vyd. Hodruša-Hámre: Rím kat. farský úrad v Banskej Hodruši, 2008. 125 s. ISBN 978-80-969959-5-0;
    PETRÍK, B. – RYBÁR, P. a kol.: Evanjelická encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Bratislava: BoPo, 2001. 448 s. ISBN 80-968671-4-8;
    PRIESOL, V.: Najstaršie dejiny obce Hodruša – Hámre. 1. vyd. Žiar nad Hronom: Aprint s.r.o., 2005. 182 s.